Tento rozhovor poskytol Noodles pre české festivalové noviny Rock For People v roku 2008, keď kapela vystúpila na festivale Rock For People v Hradci Králové.

Radi hráte na festivaloch?
Noodles: Áno! Festivalu sú skvelé. Vezmite si trebárs dnešok: táno pršalo, ale to je jedno, ľudia aj tak prišli a sú naladení na čokoľvek.
Užívajú si. Jednoducho rock`n`roll. To je na festivaloch skvelé. Že je to trochu chaos, mi nevadí. Je to zábava.

Ako fanúšikovia prijímajú piesne z nového albumu?
Skvele. Hammerhead sme hrali už pred jeho vydaním. Na turné hráme asi štyri pesničky, ktoré hrajú aj v rádiách. Začiatkom roka sme boli
na koncertnom turné v Austrálii, bolo to v pohode. Decká tie pesničky poznajú z internetu, chvíľu už ich počúvajú. Tu budeme hrať tri novinky, určite to bude veľmi dobré. Čím dlhšie je album vydaný, tým viac sa s nimi vžívame.

Na The Offspring ste sa premenovali v roku 1986. Mali ste v tej dobe veľké ambície?
Rozhodne nie. Sme punková kapela, robíme to pre zábavu. Jazdíme na turné, trávime tak víkendy i letné prázdniny. Nie je to pre peniaze.
Mňa by napríklad vtedy nenapadlo, že budeme hrať na festivale v Prahe.

Ale my sme v Hradci Králové.
Áno, to je pravda. V Prahe prespávame.

Vydržalo vám stále rovnaké nadšenie?
Áno. Je skvelé hrať hudbu pred ľuďmi a spájať sa s publikom. Máme šťastie, že máme pár piesní, ktoré majú ľudia radi, takže by sme v pohode hrali každú noc. I nahrávanie dosiek nás baví, je to vždy iné. Keď niečo nahráš na pásku a cítiš, že to je dobré alebo dokonca fakt cool, tak je to vzrušujúce. Ale keď to potom hráš naživo, tak až potom to je niečo. Občas sa totiž stane, že to, čo nahráš, sa ti zdá skvelé, a potom naživo zistíš, že to je v háji. Myslím, že posledný album je bezchybný, takže sme nadšení.

Aký mal na nový album Rise And Fall, Rage And Grace vplyv producent Bob Rock?
Mali sme šťastie, že sme pracovali s mnohými skvelými producentmi. Pre kapelu je dobré, keď pracuje s čo najviac rôznymi ľuďmi. Od každého sme si vzali niečo iného. Každý hodil na stôl niečo nové. Bob Rock je skvelý producent, pracoval s mnohými fantastickými metalovými kapelami, ako sú napríklad Metallica, Mötley Crüe, Aerosmith a podobne. My sme nechceli, aby sme zneli ako oni, ale ako náhle sme sa s Bobom porozprávali, zistili sme, že nás berie ako osobitnú kapelu. Úplne bral, o čom naša hudba je. Práca s ním bola úžasná, je to super cool chlapík.

Natáčali ste na Havaji. Surfovali ste?
Raz som to stihol, ale inak som toho moc za posledný rok nestihol. Začal som ako chlapec, keď mi bolo dvanásť.

Je to ťažké?
Nie, to časom zvládne každý. Zo začiatku idete na krásnu začiatočnícku pláž a po rokoch budete surfovať ako ja so synom a dcérou.

Naposledy ste v Prahe boli krátko po vydaní dosky Americana, keď bola vaša sláva najväčšia. Ako si na tú dobu spomínate?
Neuvedomujem si, že by sme boli v tej dobe slávni. Pamätám si ale, že to boli skvelé koncerty a tiež, že sme sa prechádzali po Prahe. Prešli sme Staré Mesto, Staromestské námestie, šli sme cez Karlov most... Myslím, že Praha je jedno z najkrajších miest na svete.

To hovoríte všetkým a všade?
Nie, to nerobím. Praha a Barcelona sú podľa mňa skutočne dva najkrajšie mesta na svete. Rovnako Florencia, ta je fakt krásna. Tam sme ale nikdy nehrali, bol som tam na dovolenke.

Snažíte sa poznávať mesta kde hrávate?
Áno, pokúšame sa o to. Ale na turné je to niekedy fakt ťažké. Spoločne so spánkom to doháňam, keď máme pár dní voľna. Okrem nedostatku času tiež veľa pijeme, čo to nezjednodušuje. Chodíme hlavne do barov...

V akom štádiu sa podľa teba vaša kapela nachádza?
Proste robím to čo robíme. Sme veľmi nadšení z novej dosky. Je to nová kapitola nášho príbehu. Predtým sme vydali dosku, išli na turné, potom znovu vydali Greatest Hits. Taktiež sme zrealizovali veľké svetové turné. Hrali sme v Amerike, boli sme v Európe na festivaloch a nad pesničkami sme pri tom trávili skutočne veľa času. Asi rok a pol.

Má táto kapela nejaké veľké témy?
Myslím, že nie...